Michal Belák sa narodil v Bučanoch (č.d. 31) 29.IX.1920 v rodine mlynárskeho pomocníka Antona Beláka (*15.IX.1883 Trakovi ce-†1956 Bučany) a Terézie, rod. Noskovej (*14.IX.1892 Horné Bučany č.12-†1963 Bučany). Otec Anton bol zakladajúci člen KSČ v obci. Vzhľadom na to ho majiteľ bučianského mlyna prepustil a tak išiel pracovať na veľkostatok Fould – Springera, kde spolu s ním pracovala aj manželka Terézia ako kuchárka. V posledných rokoch otec Anton pracoval v bratislavskom Českoskovenskom rozhlase ako člen Závodnej stráže. Po otcovej smrti sa matka spolu so sestrou Amáliou presťahovali do Bratislavy do budovy bývalého kláštora Kapucínov, neskôr archívu Čs. rozhlasu na Októbrovom námestí č. 10. Matka tam pôsobila ako domovníčka a upratovačka.
Mal dvoch starších súrodencov: sestru Amáliu (*20.VI.1910) a brata Rudolfa (*15.IV.1912).
Sobáš s Paulou Adámkovou (*12.1.1922 – -†24.X.2010), členkou operného zboru SND, mal v Bratislave 17.IX.1945. Spolu mali 3 deti: Danielu (*1945), vyd. Luthová, módna návrhárka, Janu (*1947), vyd. Valihorová, speváčka a Ľubomíra (*1951), hudobník.
Základnú školu skončil po piatich rokoch (1931) v Bučanoch. Od roku 1932 študoval na reálnom gymnáziu v Trnave, kde absolvoval osem tried a štúdium ukončil v roku 1940 maturitou. Potom študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave. Pre nedostatok finančných prostriedkov prijal možnosť ubytovania vo Vojenskom vysokoškolskom internáte, čo mu umožňovalo študovať zadarmo, ale s úväzkom, že za každý rok štúdia bude musieť slúžiť päť rokov ako vojenský lekár. Odvedený bol v roku 1941. V internáte za tvrdých vojenských podmienok vydržal iba tri roky. Vzhľadom na svoje skúsenosti z účinkovania v bratislavských dramatických krúžkoch a láske k divadlu a spevu, prešiel ako hlásateľ do Vojenského rozhlasu, kde bolo možné zároveň absolvovať základnú vojenskú službu a tak sa vyhnúť nasadeniu na fronte. Popri tom študoval súkromne spev u hlasovej pedagogičky Marty Ratajovej – Schimplovej (*28.VII.1907-†2.IV.1985), u sopranistky Anny Korínskej (*14.III.1899- †2.V.1979) a R. Chovancovej. Po štúdiách pôsobil v Bratislave. V roku 1944 po prerušení základnej vojenskej služby prešiel z Vojenského rozhlasu do vysielania rádia Pribina, ktoré vysielalo pre slovenských vojakov na východnom fronte. Známe boli jeho pozdravy vojakom od ich rodín.
Po skončení vojny sa zamestnal v časopise Let ako redaktor, ktorý vydával Slovenský národný aeroklub v Bratislave (1945-49) a v UMPRA (1949-50) ako kultúrny referent. Začal účinkovať v estrádnych programoch ako konferencier. V rokoch 1950-52 sa stal členom operného zboru SND, 1952-54 sólistom operety (spevohry) Novej scény a 1954-56 členom činohry Novej scény. Od roku 1956 do 1958 pracoval v Československom rozhlase a začínajúcej bratislavskej Českoslo-venskej televízii. V rokoch 1958-70 bol členom bratislavského kabaretného divadla Tatra Revue a od roku 1970 až do smrti bol slobodným umelcom v Bratislave.
Michal už od študentských rokov tvoril a organizoval programy estrádneho charakteru, neskôr účinkoval v rozhlasových hrách a scénkach, recitoval a čítaval umelecké texty. Počas pôsobenia na Novej Scéne vystupoval v spevohernom i činohernom repertoári: Boh Merkúr (Nebo na zemi, 1953) (J. Werich – J. Ježek), Patrón Toni (Škriepky v Chiozze, 1954), Baňkovský (Vlajky na vežiach, 1955 – A.S. Makarenko), Profesor (Mladé letá, 1955 – Kukučín), Peter Ivanovič Avarin (Veľa šťastia! – L.J. Overin Viktor Rosov), Pútnik (Zázračný poklad – P.G. Malarevskij), Záporožec za Dunajom (S. Artemovskij S. Ludkievič).
Svojím herectvom inklinoval k stvárňovaniu postáv komediálneho ladenia. To mohol naplno prejaviť počas svojho účinkovania v Tatra Revue, kde sa stal spolu s Jozefom Hanúskom protagonistom súboru. Účinkoval vo všetkých jeho programoch kabaretno-revuálneho charakteru, často aj vo viacerých postavách. (Mimoriadne vydanie, 1959; Koktail Dona Chichota, 1960; Sedem rokov manželských, 1960; Bez priepustky, 1960; V siedmom nebi, 1962; Pozor, sklo!, 1964; Abdikácia abažúru, 1964; Na štátne trovy, 1965; Slovo majú ženy, 1965; Keď jubilant neplače , 1967; Zbohom smútok, 1968 a.i.) – celkovo 38 inscenácií.
Počas pôsobenia v Tatra Revue vznikol v roku 1963 aj slávny duet otca s dcérou, vtedy iba 15-ročnou Janou, „Povedz mi, otec“, ktorý je populárny doteraz. Hit vznikol ako slovenská verzia piesne „Řekni mi, mámo“. Hudbu zložil Viliam Bukový. Slová preň napísal Rudolf Skukálek. Spolu s Jaroslavom Ďuríčkom bol Michal Belák autorom programu Abdikácia abažúru (1964). V roku 1968 dostal ocenenie Zaslúžilý pracovník kultúry. Michal Belák spolupracoval aj s divadelnými ochotníkmi (Klub Komunálnych služieb mesta Bratislavy) a viedol krúžky konferencierov (PKO v Bratislave).
Daboval zahraničné filmy (Gardový seržant, Reportér). Hral v televíznych filmoch: Mŕtvi nespievajú (1965), Balada o siedmich obesených (1968), Medený gombík (pobočník), Prípad jasnovidca Hanussena (novinár), Červené víno (1972), Štrnásť výstrelov (1981). Desiatky úloh vytvoril aj v slovenskom filme. Jednalo sa najmä o menšie postavy, žánrové figúrky a typy (pozri filmografiu).
TELEVÍZNE A FILMOVÉ POSTAVY:
1957 Únos zo seriálu – tv opera – postava Selim pašu
1957 Štyridsaťštyri – Réžia: Paľo Bielik Scenár: Paľo Bielik Kamera: František Lukeš Hudba: Milan Novák
1958 Šťastie príde v nedeľu (úradník v Gramo) – Réžia: Ján Lacko Predloha: Ivan Bukovčan (kniha) Scenár: Ivan Bukovčan Kamera: Vladimír Ješina Hudba: Milan Novák
1958 V hodine dvanástej – Réžia: Andrej Lettrich, Jozef Medveď Scenár: Ján Mináč Kamera: Karol Krška Hudba: Ján Zimmer
1960 Skalní v ofsajde (reportér) – Réžia: Ján Lacko Predloha: Ján Bodenek (kniha) Scenár: Maximilián Nitra Kamera: Václav RichterHudba: Jaromír Dlouhý
1960 Aký bol dnešný deň, občan..? – Réžia: Dimitrij Plichta
1961 Pieseň o sivom holubovi (hejtman SS) – Réžia: Stanislav Barabáš Scenár: Ivan Bukovčan, Albert Marenčin Kamera: Vladimír Ješina Hudba: Zdeněk Liška
1962 Výlet po Dunaji (Pavel Lazar) – Réžia: Ján Lacko Scenár: Jozef Alexander Tallo Kamera: František Lukeš Hudba: Jaromír Dlouhý
1962 Vrátim sa živý – Réžia: Andrej Lettrich Předloha: Miloš Krno (kniha) Scenár: Andrej Lettrich, Peter Balgha Kamera: Karol Krška Hudba: Milan Novák
1962 Polnočná omša – Réžia: Jiří Krejčík Scenár: Albert Marenčin, Jiří Krejčík, Peter Karvaš (scenár,… (více) Kamera: Rudolf Stahl ml. Hudba: Zdeněk Liška
1963 Tvár v okne – Réžia: Peter Solan Scenár: Peter Solan, Tibor Vichta Kamera: Tibor Biath Hudba: Wiliam Bukový
1963 Proces o oslí tieň – TV inscenácia – Réžia: Franek Chmiel Predloha: Friedrich Dürrenmatt (kniha) Kamera: Jozef Hakl Hudba: Ivan Parík
1964 Sám vojak v poli – Réžia: Otto Haas Scenár: Pavel Vančík Kamera: Jozef Hakl
1965 Mŕtvi nespievajú (nemecký veliteľ) – Réžia: Andrej Lettrich Predloha: Rudolf Jašík (kniha) Scenár: Ľudovít Filan Kamera: Karol Krška Hudba: Milan Dubovský
1967 Volanie démonov – Scenár: Jozef Alexander Tallo, Andrej Lettrich Kamera: Karol Krška Hudba: Ján Szelepcsényi
1967 Zrkadlo občana Pokorného – Réžia: Karol Strážnický Scenár: Radivoje Lola Djukic
1968 V jednote je sila 3 – Réžia: Viktor Kubal Scenár: Viktor Kubal Kamera: Jozef Ružička
1968 Balada o siedmich obesených – Réžia: Martin Hollý ml.Predloha: Leonid Andrejev (kniha) Scenár: Tibor Vichta Kamera: Stanislav Szomolányi Hudba: Zdeněk Liška
1969 Génius (známy) – Réžia: Štefan Uher Scenár: Alfonz Bednár Kamera: Stanislav Szomolányi, Beňo Krivošík Hudba: Ilja Zeljenka
1969 Prípad jasnovidca Hanussena (novinár) Réžia: Andrej Lettrich Kamera: Tibor Biath Hudba: Ján Szelepcsényi
1969 Hodina nad cudzím hrobom – Réžia: Ernest Stredňanský Scenár: Ján Čomaj, Jozef Kočí Kamera: Vojtech Törey 5 Televízne a filmové postavy
1970 Naši pred bránami – TV film – Réžia: Ľudovít Filan Scenár: Ľudovít Filan Kamera: Tibor Biath Hudba: Štěpán Koníček
1970 Noc s mačkou (lekár) – Réžia: Miroslav Horňák Scenár: Pavol Gejdoš ml. Kamera: Vladimír Ješina Hudba: Štěpán Koníček
1970 Medený gombík (pobočník) – Réžia: Andrej Lettrich Predloha: Lev Ovalov (kniha) Kamera: Tibor Biath
1971 Klinko a Kompit kráľ – Réžia: Zora Bachnárová Predloha: Pavol Dobšinský (kniha)
1971 Básnikova cesta do neba – Réžia: Zora Bachnárová
1972 Červené víno I.-III. – TV film (exekútor) – Réžia: Andrej LettrichPredloha: František Hečko (kniha) Scenár: Jozef Bob, Andrej Lettrich Kamera: Tibor Biath Hudba: Zdeněk Liška
1973 Hriech Kataríny Padychovej – Réžia: Martin Hollý ml. Predloha: Peter Jilemnický (povídka) Scenár: Monika Gajdošová Kamera: Karol Krška Hudba: Zdeněk Liška
1973 Džarkovia – Réžia: Oto Krivánek Predloha: Karol Tomaščík (kniha) Scenár: Ján Beer Kamera: Oskar Šághy Hudba: Jozef Malovec, Jaroslav Ježek
1974 Veľká noc a veľký den – Réžia: Štefan Uher Scenár: Alfonz Bednár Kamera: Stanislav Szomolányi Hudba: Svetozár Stračina
1974 Podkovičky za korunu – Réžia: Zora Bachnárová Předloha: Dragutin Dobričanin (povídka) Scenár: Peter Ševčovič Hudba: Ján Melkovič
1974 Koho si vybral vrah – Réžia: Igor Ciel Predloha: Evan Hunter (kniha) Scenár: Dušan Široký Kamera: Marián Minárik
1975 Stretnutie – Réžia: Andrej Lettrich Scenár: Paľo Bielik Kamera: Tibor Biath Hudba: Tibor Andrašovan
1975 Dnes večer prídu Prúdy – Réžia: Karol Strážnický Kamera: Jozef Hakl
1976 Leove noci Réžia: Ľuba Vančíková Scenár: Pavel Vančík, Naďa Schneiderová Kamera: Ivan Vojnár
1977 Vládca Oidipus – Réžia: Jozef Budský Scenár: Sofoklés (divadelní hra), Jozef Budský Kamera: Laco Kraus Hudba: Milan Dubovský
1977 Zájazd do zahraničia 1977 Louis Pasteur (riaditeľ) – Réžia: Igor Ciel Scenár: Jaroslav Dietl Kamera: Marián Minárik Hudba: Jaromír Dlouhý
1977 Súkromná vojna (kpt. Bagin) – Réžia: Martin Hollý ml. Kamera: Karol Krška Hudba: Zdeněk Liška
1979 Rosnička – Réžia: Ľudovít Filan Scenár: Ľudovít Filan Kamera: Dodo Šimončič Hudba: Štěpán Koníček
1979 Hra na telo (Oravský) – Réžia: Ján Zeman Scenár: Alex Koenigsmark Kamera: Ján Ďuriš Hudba: Dezider Ursiny
1979 Dvanásť nahnevaných mužov – Réžia: Miloš Pietor Kamera: Jozef Hakl
1979 Cnostný Metod – Réžia: Ján Lacko Předloha: Miloš Krno (kniha) Kamera: Vladimír Ješina Hudba: Milan Novák
1980 Najstarší zo všetkých vrabcov – Réžia: Peter Hledík Scenár: Dušan Dušek Kamera: Ján Ďuriš Hudba: Petr Hapka
1981 Štrnásť výstrelov – Réžia: Jozef Medveď Predloha: Emil Kadnár (kniha)
Autor textu: Ľubomír Belák
