Z Bučian za Severný polárny kruh… (II. časť)

Z BUČIAN ZA SEVERNÝ POLÁRNY KRUH SO SLÁVKOU A JARKOU PAULÍKOVÝMI… (II. časť)

Z Nordkappu smerovala naša cesta už len na juh! Najprv do mesta Alta, v ktorom bolo objavených asi 3000 skalných kresieb (prevažne zvierat) z doby 6000 – 2000 pred n.l. Pri prehliadke náučným chodníkom múzea sa nám naskytol aj pohľad na nádhernú scenériu Altafjordu. Celá naša ďalšia trasa prechádzala popri fjordoch, ktoré sme obdivovali z autobusu a na fotopauzách. Prechádzali sme 69. rovnobežkou a teplota vzduchu bola 25° (nad nulou). Na celom svete sú v tejto zemepisnej šírke mrazy a zima. Vďaka Golfskému prúdu, ktorý ovplyvňuje tunajšie podnebie sme mali možnosť vidieť v záhradách kvitnúce kvety a obilie, ktoré bolo na niektorých miestach aj pokosené a zabalené v bielych plachtách. Stále sme sa však nachádzali v arktickej oblasti s „bielymi nocami“….

V meste Tromso sme mali nocľah v hoteli, ktorý sa nachádzal v blízkosti miesta, odkiaľ v minulosti vyrážali lode polárnych bádateľov a lety balónom k severnému pólu. My sme sa z tohto miesta vypravili mostom na súostrovie Vesterály a odtiaľ trajektom na súostrovie Lofoty. V tejto oblasti je najhlavnejšou činnosťou rybolov a sušenie rýb. Na mnohých skalách bolo vidieť sušiarne tresiek zhotovené z drevených kolov. Počas dvoch dní sme navštívili viaceré rybárske mestečká ako Henningsvaer, Svolvaer, Nusfjord s typickými červenými alebo žltými drevenými domčekmi postavenými na stĺpoch nad vodou zvanými „rorbu“. A nevynechali sme ani mestečko Å (čítaj„o“) s najkratším názvom na svete.

Po návrate zo súostroví späť na pevninu sme prekročili nórsky Severný polárny kruh na 66°33´ zemepisnej šírky, kde sme sa odfotili pri glóbuse vsadenom v ružovom kameni. Prechádzali sme národným parkom Saltfjellet, kde nás čakalo ďalšie dobrodružstvo – túra k ľadovcu Svartisen. Malou loďkou sme sa preplavili k splazu ľadovca a odtiaľ sme mali 168 minút na výstup k samotnému ľadovcu. Bolo krásne slnečné počasie a my sme po vyznačenej trase s nadšením zdolávali skaly. Očarujúci bol nádherný vodopád, ale najkrajším momentom bolo, keď sa nám spoza skaly vynorila veľkolepá masa snehu a ľadu s modrým sfarbením a obrovskými ryhami. V tom okamihu sme pocítili chlad (ako keď sa otvorí mraznička) a fučanie vetra. Podľa značky znázorňujúcej výšku ľadu v roku 1983 sme mohli porovnať ako z ľadovca postupne ubúda. Veľmi rýchlo ubúdal aj náš vyhradený čas a tak sme sa museli vrátiť späť do autobusu.

Čakali na nás lososy! Na perejách (stupňovitom vodopáde) v Laksfossen. Lososy vo vode postupujú proti prúdu a my sme mohli s úžasom sledovať ich vyskakovanie vo vode. Ešte jeden dvojitý vodopád nás upútal na rieke Namsen, kde bola vybudovaná vodná elektráreň s akýmisi umelými „schodmi“ pre tiahnúce lososy.

Po nádherných prírodných scenériách sme sa dostali do mesta, a to do bývalého hlavného mesta Nórska Trondheim. Najväčšou dominantou je gotická katedrála Nidaros, v ktorej v minulosti prebiehali korunovácie kráľov. Veľmi zaujímavé boli aj zastávky v baníckom mestečku Roros, v ktorom sa kedysi ťažila meď a tiež Hamar s krásnou olympijskou halou (v tvare obrátenej vikingskej lode) vybudovanou k Olympijským hrám v roku 1994 v Lillehammeri.

Neobišli sme samozrejme ani hlavné mesto Nórska – Oslo. Tu sme sa prešli veľkolepým Vigelandovým parkom, starým mestom a na skok sme si odbehli aj do Nobeloveho centra! Veľkým zážitkom boli aj lode. V múzeu FRAM – loď s rovnakým názvom, ktorá najprv poslúžila Nansenovi pri jeho plavbe Severným ľadovým oceánom a potom Amundsenovi pri závode o dobytie Južného pólu. Druhá – v múzeu Kon-tiki, na ktorej Thor Heyerdahl v roku 1947 preplával z Južnej Ameriky do Polynézie. Tretia loď – trajekt na nás čakal v prístave, aby nás preplavil prielivom Kattegat v Baltskom mori do Dánska. Po 17-hodinovej plavbe nás už v Kodani vítala Malá morská víla. Centrum sme si prezreli tiež z loďky, potom sme sa prešli ku kráľovskému palácu Amalienbor a po pešej zóne Stroget. Prehliadku sme zakončili rozprávkovo s Hansom Christianom Andersenom pri jeho soche neďaleko zábavného parku Tivoli.

A rovnako rozprávkovo nám vlastne vyšiel celý program zájazdu až po návrat domov! Na našej trase sme prešli vyše 7000 km a každý kilometer stál skutočne za to!

Text a fotografie: Slávka a Jarka Paulíkové

Text a fotografie: Slávka a Jarka Paulíkové

Online prezentácia cestovateľského projektu Z BUČIAN DO SVETA…

Bez časového obmedzenia bude online prezentácia zverejnená v tomto odkaze:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=163775765263480&id=111062067201517&notif_id=1594879120661504&notif_t=page_post_reaction&ref=notif