Z Bučian na Martinik…

Z BUČIAN NA MARTINIK S JAROSLAVOU A KAMILOM ŠTEVÍKOVÝMI…

Na Martinik sme sa vybrali v roku 2013, no spomíname naňho doteraz. Výber destinácie bol jednoduchý – od istého času nasledujeme kroky našich detí. A práve na tomto kúzelnom ostrove, ktorý nazývajú aj perlou Karibiku, bola v tom čase naša dcéra na študijnom pobyte v rámci programu Erasmus.

Aby ste sa dostali na tento ostrov kvetín, vzdialený takmer 7 000 kilometrov od Francúzska, nepotrebujete ani pas. Je totiž francúzskym zámorským regiónom a jediné, čo Vám stačí na prelet cez Atlantik je občiansky. Ak by ste ale čakali Európu, boli by ste na omyle, leto je tu 365 dní v roku. Podnebie na Martiniku je mierne tropické s teplotami 25-30 stupňov. Celý tento ostrov ponúka nezvyčajnú rôznorodosť krajiny: pláže s jemným pieskom a tyrkysovou vodou, vulkán, či tropické pralesy. Každý si tam môže nájsť „to svoje“.

Po prílete na malinké letisko so snáď ešte plechovou strechou sme sa hneď vybrali na druhú stranu ostrova, aby sme preskúmali tamojšie pláže. Najslávnejšia pláž Martiniku, Les Salines, sa nachádza na juhu ostrova. Láka jemným pieskom, ktorý sa pomaly zvažuje do tyrkysového mora a jemné hojdanie na vlnách navodzuje dokonalú dovolenkovú atmosféru. Svoje čaro má aj pláž Le Diamat s búrlivými vlnami, ktoré Vás môžu prekvapiť takou silou, že urobíte kotrmelec a skončíte hlavou zaborenou v piesku – z vlastnej skúsenosti . Neodmysliteľnou súčasťou pláží sa stali miestni obchodníci neustále ponúkajúci domácu zmrzlinu, šťavu z cukrovej trstiny a accras – tradičné vysmážané cesto s rybou. Okrem skvelých pláží je Martinik známy aj pre svoju špičkovú gastronómiu, možno na tom majú podiel práve Francúzi. Netreba však zabúdať ani na to, že tento ostrov sa preslávil najlepším rumom široko-ďaleko – tak si ho pri Vašej návšteve doprajte. Takmer vôbec ho nevyvážajú, a ak už predsa do sveta putuje, tak len v limitovaných edíciách.

Cesta zo západu na východ Vám zaberie maximálne dve hodiny. Horšie je to však zo severu na juh, keďže stred ostrova je pokrytý dažďovými pralesmi. Dominantou ostrova je stále aktívna sopka Mont Pelée vysoká 1 397m. Z najvyššieho bodu sopky je za dobrých podmienok vidieť i susedné ostrovy Dominika a Svätá Lucia, preto sme každý deň nedočkavo sledovali predpoveď počasia. To je však, ako na každom tropickom ostrove, nevyspytateľné a mení sa z hodiny na hodinu. Dobré podmienky sme netrafili, avšak, ako sa hovorí, i cesta je cieľ a Mont Pelée nás odmenil nádhernou prírodnou scenériou, flórou jedinečnou a pre nás nepoznanou. Obdivovať je čo i v najkrajšej botanickej záhrade Jardin de Balata, kde tropické stromy a kvety z celého sveta obletujú pestrofarebné kolibríky.

Našou srdcovkou bol Canal des Esclaves. Tento kanál bol navrhnutý koncom 18. storočia, aby zavlažoval nížinu privádzaním sladkej vody z lesa na karibské pobrežie. Stovky otrokov niesli ťažké kamene, ktoré tvoria konštrukciu, preto sa toto miesto bežne nazýva ,,Kanál otrokov“. Úzky chodník je postavený v podstate rovno medzi vodou a údolím. Z jednej strany miestami skala, z druhej hlboká roklina a vy máte pocit, akoby ste sa prechádzali pomedzi vrcholkami stromov – úžasný zážitok.

Obyvatelia Martiniku na svoju históriu nezabúdajú a stavajú sa jej čelom. Obete obchodu s otrokmi si uctili aj pamätníkom Cap 110. Ten sa skladá z 15 sôch čeliacich juhovýchodne smerom ku Guinejskému zálivu v Afrike, z ktorého prichádzali lode s otrokmi.

Hlavným mestom ostrova Martinik je Fort de France, v doslovnom preklade Francúzska pevnosť. Mimochodom skutočnú pevnosť tu môžete naozaj navštíviť. Štatút hlavného mesta nesie od roku 1902, kedy pôvodné hlavné mesto Saint Pierre zmietol zo zemského povrchu výbuch sopky Mont Pelée. Miestny trh s ovocím, kakaom, rumom, likérom, či macíkmi a bábkami v typickom károvanom odeve Vás zaujme okamžite. Potulkami po hlavnom meste natrafíte napríklad na obuvníka, ktorý priamo na ulici so širokým úsmevom ponúka svoje služby.

A čo nás na Martiniku zaujalo? Čas na tomto ostrove akoby nabral iný rozmer. Neraz sa Vám stane, že uviaznete v kolóne áut, pretože vodič v aute pre vami uvidel priateľa idúceho v protismere a tak sa zastavil na kus reči. Nikto nevykrikuje, nikto netrúbi, pre nás niečo nepredstaviteľné. Tak ako nápisy upozorňujúce na smer evakuácie v prípade tsunami po stranách cesty na pobreží alebo slávnostná vianočná pobožnosť v miestnom kostole, kde sa popri speve sa veriaci hýbali v rytme tak, akoby tancovali. Treba vidieť, treba zažiť!
Na Martiniku sme strávili vianočné sviatky, no trochu slovenských tradícií sme si chceli priniesť aj za oceán. Nechýbalo zdobenie perníkov, oplátky s medom a majonézový šalát, len pri tom vysmážaní ryby sme sa zapotili :). No a oplátky kvôli vysokej vlhkosti vzduchu už po chvíli prestali byť krehké. Vianoce v trópoch boli určite zaujímavým zážitkom, nič sa však nevyrovná tej zimnej vianočnej atmosfére doma.

Text a fotografie: Jaroslava a Kamil Števíkoví

Online prezentácia cestovateľského projektu Z BUČIAN DO SVETA…

Bez časového obmedzenia bude online prezentácia zverejnená v tomto odkaze:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=147529260221464&id=111062067201517