História

Vzhľad kúrie sa v priebehu storočí menil. Jej počiatky siahajú do zhruba 1. polovice 16. storočia, kedy tu stála jednoduchá obdĺžniková stavba, dokonca čiastočne opevnená. Z tejto stavebnej etapy sa dodnes zachovala ranorenesančná tehlová pivnica zaklenutá valenou klenbou. Pri ďalšej prestavbe okolo polovice 17. storočia bola pivnica po úpravách začlenená do novej stavby, ktorá však bola oproti pôvodnej otočená o 90˚ a orientovaná v smere sever-juh. Aj v tejto neskororenesančnej etape výstavby bola kúria len jednoduchou stavbou s obdĺžnikovým pôdorysom, ktorej pôvodné nárožné kvádrovanie je dnes v dvoch sondách odkryté aj v priestoroch kúrie a zachované aj v jej podkroví. Menšia stavebná etapa čakala kúriu aj v druhej polovici 17. storočia, kedy bola predĺžená o jednu miestnosť smerom na sever. Významnejšia prestavba prišla v 18. storočí s obdobím baroka. Kúria získala pôdorys písmena L a stala sa tak dvojkrídlovou stavbou.

V tejto etape boli k pôvodnému (východnému) krídlu pristavané aj dva prístavky v tvare rizalitov a baroková pivnica pod novopostaveným (severným) krídlom. V období klasicizmu, v prvej polovici 19. storočia, získala Nyáryovská kúria honosný ráz šľachtického sídla a vzhľad, ktorý je pre ňu príznačný aj dnes. Severné krídlo bolo rozšírené do dnešných rozmerov a pribudla aj charakteristická kolonáda so stĺpmi so štvorcovými pätkami toskánskeho typu. Do tohto obdobia spadá aj nápis „VILLA SOLITUDE“ umiestnený na preklade nad stĺpmi kolonády východného krídla.

Počas rekonštrukcie kúrie bola v reprezentačných miestnostiach východného krídla objavená a následne reštaurovaná maľovaná výzdoba s neobarokovými rastlinnými motívmi datovaná do polovice 19. storočia. Úpravy v prvej polovici 20. storočia mali v duchu secesie už viac-menej len dekoratívny charakter. Za zmienku určite stojí orámovanie okien a dvier drevenými paspartami s ornamentálnym motívom čerpajúcim z ľudovej architektúry a zaujímavá maľovaná výzdoba južnej miestnosti východného krídla.

Spracované podľa architektonicko-historického výskumu Ing.arch. Jaroslavy Žuffovej, CSc

Kúria slúžila v minulosti ako vidiecke sídlo šľachty a prináležali k nej rozľahlé pozemky a početné hospodárske a obytné budovy. Vystriedalo sa tu množstvo majiteľov, ktorých väčšina nepochádzala priamo z Bučian. Prvými majiteľmi pôvodnej kúrie boli Bučányovci. Neskôr kúriu vlastnili a obývali Nyáryovci, Thardyovci, Horeckí, Majthényovci a iní. V 19. storočí bola sídlom baróna Eberharta Oldenneela, Františka Naganta a jej posledným majiteľom bol Koloman Nyáry. Rodina Kolomana Nyáryho bývala v bučianskej kúrii približne do roku 1902, kedy vraj Kolomana prehral v kartách celú kúriu aj so zariadením. Po roku 1902 sa kúria stáva majetkom rodiny Springerovcov a bývalé šľachtické sídlo ako dostatočne reprezentatívna budova sa stáva sídlom riaditeľstva ich veľkostatku.

Po roku 1948 prevzali veľkostatok s kúriou Československé štátne majetky. Od roku 1958 bola Nyáryovská kúria sídlom Poľnohospodárskej učňovskej školy. Od roku 1962 mali jednotlivé priestory rôzne využitie. Boli sídlom predajne potravín (Jednota), boli tu zriadené sociálne byty i sídlo súkromnej firmy.